Ale pekne od začiatku.
Cesta na pražské letisko bola daždivá a diaľnica plná slovenských kamionistov, ktorí sa predbiehali. Veď doma nemôžu. Samozrejme, to zaklincoval môj výrok "to by sa na Slovensku nestalo". A ono to malo Trenčianske značky.
Vstávanie o piatej ráno má svoje muchy, ešteže nás čakali raňajky v McDonalde. Najedli sme sa ako správni hladoši a to sme netušili, čo nás čaká v lietadle. Trojchodové menu - predjedlo, hlavné jedlo, dezert a pečivo. Boli sme poučení na spiatočnú cestu - nejesť :-)
Nič to, o štvrtej poobede, miestneho času, sme boli na mieste a usmievalo sa na nás vytúžené slnko.
Madeira vás zaručene dostane, ak ste milovníkom prírody, turistiky a hlavne hôr. Madeira je Novým Zélandom Európy a jednoznačne to je vidieť.
Určite tam necestujte, ak chcete celý deň ležať na pláži. Sklamem vás, pláže tam nie sú. A ak sú, sú menšie, než čakáte, kamenisté z lávových kameňov alebo betónové. Na Madeire je jedna pláž s čiernym sopečným pieskom a dve pláže, kde je navozený piesok z Maroka. Konkrétne v mestách Calheta a Machico.
Odporúčam vybrať sa na výlet Západnou časťou ostrova. Je tam toho na pozeranie viac ako na východe. Na trase z hlavného mesta - Funchal - bola prvá zastávka v mestečku Camara do Lobos. Známe sa stalo v časoch ukončenia kariéry Winstona Churchilla. Maľoval tu obrazy a podľa mňa leňošil. Ďalšou zastávkou bolo mesto Ribeira Brava. Potom si to našim mikrobusom vystúpame do výšky takmer 1200 m.n.m. Výhľad odtiaľ bol neuveriteľný. Mali sme možnosť vzhliadnuť aj Údolie mníšok (Curral das Freiras). Je tam toho na pozeranie ešte viac, ale vrchol výletu bol v meste Porto Moniz. Jednoznačne stojí za návštevu. Zažijete tu neuveriteľné kúpanie v bazénoch vytvorených na skalnatých brehoch. Veľké vlny z Atlantiku vymieňajú vodu v prírodných bazénoch a tak si viete užiť ničím nerušené kúpanie v oceáne.
Na spiatočnej ceste sme sa ešte zastavili na vyhliadke Cabo Girão. Ak prekonáte svoj strach a postavíte sa na sklenenú dosku, uvidíte oceán priamo pod sebou. A to vy stojíte vo výške 580 m.n.m.
Po desiatich hodinách cestovania po tak malom ostrove jediné, na čo sme sa tešili, bol hotelový bazén a mojich 113 schodov k vlnám Atlantiku. Plávanie povolené len veľmi dobrým plavcom. Tak som si chodila aspoň nohy namočiť.
Ďalší výlet sme absolvovali v hlavnom meste, a to hneď dvakrát, s cieľom vychutnať si skvelú zmrzlinu. Nič iné nám už nebolo treba. Gelateria Ottavia bola jeden z top zážitkov. Ani neviem povedať, či je Funchal malé alebo veľké mesto, pretože moju myseľ úplne ovládla jahodová príchuť.
Ešte aj v tejto chvíli si pamätám tú zmrzlinu oveľa živšie ako jazdu húsenkovou dráhou. Zaplatiť 2,20 € za to, aby mi v autobuse bolo zle, sa oplatilo. Pamätám si už len útes pod autobusom a tú úžasnú zmrzlinu...
Dobre, ale späť k atrakciám. Majú tam lanovku, ktorá vás za 15 minút vyvezie z horúceho slnka pri oceáne do sveta záhrad, kvetov a dokonalého zavlažovacieho systému zvaného Leváda. To všetko na vrchole kopca Monte. Nachádzajú sa tam dve botanické záhrady a ďalšia lanovka do inej časti mesta. Pred kostolom Nossa Senhora do Monte sme objavili sochu nášho milovaného cisára. Postavili ho tam poriadne vysoko, takže som už mala tých schodov dosť. :-P
Ak máte radi adrenalín, môžete sa nechať zlákať na jazdu na prútených saniach po asfalte. My sme odolali, lebo na nás čakala zmrzlina :-)
V centre mesta sme ešte objavili umeleckú uličku, kde boli dvere domov krásne pomaľované rôznymi motívmi. Každý z nich mal aj svoj význam vo vzťahu k využitiu budovy. Napríklad na dverách zubára bol namaľovaný obrovský úsmev.
Neviem, čo by som tomuto výletu mohla vytknúť... Proste nič. Už teraz rozmýšľame nad návratom.
Komentáre
Zverejnenie komentára