Millie`s world

Recenzie ku knihám som zvyčajne nepísala, hoci som prečítala mnoho skvelých, náučných aj oddychových diel. V tomto prípade však urobím výnimku. Po prečítaní knihy "Kde si sa vydala, tam si mlieko pýtaj" to ani inak nejde. Už po úvodnej kapitole som plakala a veru, preplakala som ju celú. Kniha je napísaná s takým citom k životu našich predkov, k ich ťažkým skúškam a k tomu, ako si s nimi museli poradiť. Nie je to len príbeh jedného rodu, je to opis všetkých našich rodín, ich tajomstiev a sily života. Autorka s citom vykresľuje vnútorné boje ľudí, ktorí nemali ľahký život. Prežili dve svetové vojny, chudobu, hlad a mnohí ani nemohli žiť s človekom, ktorého skutočne milovali. Ženy nachádzali radosť v deťoch a muži v pálenke. Ak sa niekto odvážil tvrdiť, že pálenka zahmlieva myseľ, len sa mu vysmiali, veď ona vraj dodáva odvahu a zdravie. Pálenka sprevádzala človeka od narodenia až po hrob. Žijeme vedľa seba, ovplyvňujeme sa, zdieľame svoje životy a máme moc si navzájom veľmi po...

Slová ma vždy fascinovali. Už v škole som s nadšením písala slohy a na hudobnej výchove som viedla rubriku "Novinky zo sveta hudby". Príprava vyzerala v dnešnej dobe ako sci-fi. Sedela som pri rádiu, počúvala čo hovoria moderátori, nahrávala si pesničky na kazetu a do toho som si robila poznámky. Veru áno, aj som si písala hitparádu do zošita formátu A4. Na ďalší deň som sa postavila pred spolužiakov a odrapotala. Doslova. Na prezentácii bolo v tom čase potrebné veľa pracovať. Pamätám si, že v písaní ma nikto špecialne nepodporoval, nebolo to také prostredie. Čas však plynie a ja som sa vďaka kamarátke dostala k písaniu reportáží z koncertov pre hudobný portál gregi.net . Dodnes si pamätám na tento článok o Voices Live , ktorý som našla pri náhodnom hľadaní. Neuveriteľné, že od jeho publikovania ubehlo už 13 rokov! Nasledovala životná pauza, ktorá ma bezpochyby pripravila na ďalšie pisateľské výzvy. No v hlave mi stále znel ten vnútorný kritik, ktorému sa nepáčilo nič, čo som...

Tak... a prišla štyridsiatka.   A ja necítim žiadnu zmenu. Pamätáte si tie vety, ktoré nás neustále pred niečím varujú? "Počkaj, po svadbe sa všetko zmení," "Počkaj, keď budeš mať deti...," "Počkaj, keď sa vrátiš po materskej do práce"... a mohli by sme pokračovať. Aj v oblasti veku má okolie nutkanie varovať: "Počkaj, po štyridsiatke to už ide z kopca." A viete čo? Vôbec nič sa nestalo. Život plynie ďalej a je tu vždy nový deň na jeho žitie. Jedno je však isté, ľudia v tomto veku veľa prehodnocujú a niektorí aj menia kurz. Ja robím momentálne niečo podobné. Zmenila som zameranie práce, ktorú by som chcela v ďalších rokoch robiť. Dala som výpoveď. Podala som si prihlášku na vysokú školu. A mnoho iného. Mám pred sebou minimálne ďalších 25 rokov aktívnej práce a veľa prehodnocujem, čo chcem a kde sa vidím. Nie som špecialista v jednej oblasti, ktorú by som mohla robiť celý život ako svoje poslanie . Podľa informácií, ktoré si teraz zbieram, som m...