Slová ma vždy fascinovali.
Už v škole som s nadšením písala slohy a na hudobnej výchove som viedla rubriku "Novinky zo sveta hudby". Príprava vyzerala v dnešnej dobe ako sci-fi. Sedela som pri rádiu, počúvala čo hovoria moderátori, nahrávala si pesničky
na kazetu a do toho som si robila poznámky. Veru áno, aj som si písala hitparádu do zošita formátu A4. Na ďalší deň som sa postavila pred spolužiakov a odrapotala. Doslova. Na prezentácii bolo v tom čase potrebné veľa pracovať.
Pamätám si, že v písaní ma nikto špecialne nepodporoval, nebolo to také prostredie. Čas však plynie a ja som sa vďaka kamarátke dostala k písaniu reportáží z koncertov pre hudobný portál gregi.net. Dodnes si pamätám
na tento článok o Voices Live, ktorý som našla pri náhodnom hľadaní. Neuveriteľné, že od jeho publikovania ubehlo už 13 rokov!
Nasledovala životná pauza, ktorá ma bezpochyby pripravila na ďalšie pisateľské výzvy. No v hlave mi stále znel ten vnútorný kritik, ktorému sa nepáčilo nič, čo som napísala. Neveril, že by moje slová niekoho zaujali. Možno som ho tých 10 rokov aj trochu poslúchala, no písala som aj tak. Neverejne. Súkromné príspevky na sociálnych sieťach, články pre zamestnávateľov...
Naučila som sa s ním pracovať, ba dokonca ho ignorovať. Je to úžasný pocit: skladať slová do viet, dávať im zmysel a rozosmiať človeka na druhej strane obrazovky. Poskytnúť mu informáciu, ktorú potrebuje, podeliť sa o svoj názor
a zastávať ho.
Ak váhate, či začať písať, skúste si založiť denník. Vraví sa, že pomáha upokojiť sa pred spaním, utriediť si myšlienky a uzavrieť deň. Písanie je skvelým nástrojom aj na zachytenie spomienok, ktoré by inak zmizli ako sneh vo vetre.
Píšme, priatelia! Budem aj ja. Držme si palce!
Komentáre
Zverejnenie komentára