Počas víkendu som sa ocitla v úlohe slamenej vdovy. Sama doma, iba leňošiť, to sa mi vôbec nepozdávalo. Vonku bolo síce naozaj hnusne, ale nie na to, aby som len tak spala.
A tak som sa pustila do svojej prvej tvorby náušníc z krištáľovej živice. Inšpirovala ma kamarátka z Austrálie vetou: "Pretože som také chcela... a keďže som ich nikde nemohla zohnať, tak som si povedala, že si ich vyrobím sama."
Všetky komponenty prišli v piatok poštou. Chýbali už len obrázky, ktoré by sa do nich hodili.
Program v našom počítači ma sklamal, nevedel robiť kruhy. Power Point je na tom lepšie, len tie rozmery som ešte netrafila presne, aby to vyzeralo správne.
Ostalo už len doma prehrabať všetky časopisy, scrap-bookové papiere, svadobné telegramy (odosielatelia mi to isto prepáčia :-) ) a čo to povystrihovať. Odvahu som veľkú nemala, a tak som si vyrobila iba jeden pár náušníc a prívesok k tomu.
Proces výroby je to zaujímavý, s rukavicami, živicou a tvrdidlom. Odmerkami a drevenými paličkami. Miestami som sa cítila ako v laboratóriu. Obrázky vybraté, vystrihnuté, a vložené do svojho nového pôsobiska čakali na zaliatie.
Hmotu som poctivo miešala 5 minút a pozorovala bublinky. Naivne som si myslela, že počas tuhnutia sa už neobjavia.
Živica bez bubliniek sa mi podarila len na prívesku pre mňa a na jednej náušnici. Druhá náušnica a detský prívesok si vyžiadali 3-hodinovú kontrolu a prepichovanie vzniknutých bublín. Ale čo by som pre úspech neurobila v sobotu večer.
A že to stálo za to, na prvýkrát, môžete vidieť na obrázkoch. Odvaha tvoriť ďalej týmto výtvorom nadobudla svoje miesto a ďalší víkend bude opäť tvorivý.
Druhý prívesok je pre jednu malú slečnu, ktorá sa mu, dúfam, čochvíľa poteší.
Detail prívesku pre mňa:
foto zdroj: ludmillka
Komentáre
Zverejnenie komentára