Preskočiť na hlavný obsah

Mestské dobrodružstvo s nečakanými prekvapeniami

Keď sa plne nabalená vyberieš do hlavného mesta, veď povedali, že bude pršať (neverte telke ani internetu ) a ono je gýčovo krásne.
Keď náhodou stretneš (aj bez internetu) kamošku a Kid. je zrazu ešte o čosi lepší
Nákup pekností na jednotku a spoko dieťa v nosiči ❤️
Keď sa po 2 hodinách vyberieš domov, sadneš na električku smer Hlavná stanica a po pár minútach zbadáš, že ona ide do Ružinova  Ako čítať viem, kto ma oklamal s nápisom?  Tak nič, rýchlo vystúpiť a rýchly presun na trolejbus... Opäť si kupovať lístok (električenka moja kde si?)..
Pomoooc, sivá kôra má dnes pauzu .. Kúpila som si študentský (nechce niekto? Je na šesť zón )
 
Pomoooc, sivá kôra má dnes pauzu .. Kúpila som si študentský (nechce niekto? Je na šesť zón )
 
Dobre, dobre.. Už máš správny lístok, vlak stojí na prvom nástupišti, žiadne schody, hip hip hurá.
 
Koniec úsmevom, na koľajniciach nie je vysnený (aplikáciou deklarovaný) moderný stroj, ale stará haraburda s úzkymi dverami .
 Vojde sa kočík, nevojde sa kočík.. Vošiel, vošiel, ale len do vstupného priestoru (a tak si hovoríš, že ťa ráno muselo dobre osvietiť, keď si vzala iba vajce a nie celú vaničku )
Sauna síce zadarmo k lístku, ale zážitkov ako Master Card
Prídeš domov, dieťa spí... Šup, rýchla sprcha poteší
 (hádajte kedy sa zobudilo dieťa )
#aliceinwonderland
#spoznávam_mamin_svet
x

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Od detstva žijem na inej planéte

Volám sa Millie a od detstva žijem na inej planéte. Vy žijete na Zemi, ja na Komunikácii. Život u nás je ľahký, všetci medzi sebou intenzívne komunikujú, občas až za hranice zdravého rozumu. Na Komunikácii sa každému dieťaťu pri narodení dostavia tri sudičky, aby mu do vienka darovali komunikačné štýly, ktorými bude počas života vynikať. Mne nadelili iróniu, vecnosť a láskavosť. Možno si poviete: „Ááále, no tááák!“ Lenže naučiť sa komunikovať vecne a pritom s láskavou iróniou bola veru poriadna životná výzva. Úprimne, ani po štyridsiatich rokoch na Komunikácii nemám pocit, že by som to úplne zvládla. Spomínam si na jednu písomku z dejepisu na strednej škole. Učiteľka od nás požadovala vecnosť  a stručnosť. Dostala som dvojku – vraj som bola až príliš vecná a stručná. Nabudúce sa vraj mám viac rozpísať. Vzala som to ako výzvu, a o pár rokov neskôr som začala písať články. To už som bola dospelá a musela som si všetko vykomunikovať sama. Prvá práca? Prvý vlastný byt? Kúpa lístk...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Štyridsiatka a nový začiatok

Tak... a prišla štyridsiatka.   A ja necítim žiadnu zmenu. Pamätáte si tie vety, ktoré nás neustále pred niečím varujú? "Počkaj, po svadbe sa všetko zmení," "Počkaj, keď budeš mať deti...," "Počkaj, keď sa vrátiš po materskej do práce"... a mohli by sme pokračovať. Aj v oblasti veku má okolie nutkanie varovať: "Počkaj, po štyridsiatke to už ide z kopca." A viete čo? Vôbec nič sa nestalo. Život plynie ďalej a je tu vždy nový deň na jeho žitie. Jedno je však isté, ľudia v tomto veku veľa prehodnocujú a niektorí aj menia kurz. Ja robím momentálne niečo podobné. Zmenila som zameranie práce, ktorú by som chcela v ďalších rokoch robiť. Dala som výpoveď. Podala som si prihlášku na vysokú školu. A mnoho iného. Mám pred sebou minimálne ďalších 25 rokov aktívnej práce a veľa prehodnocujem, čo chcem a kde sa vidím. Nie som špecialista v jednej oblasti, ktorú by som mohla robiť celý život ako svoje poslanie . Podľa informácií, ktoré si teraz zbieram, som m...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Colors of Madeira

Rozhodnutie vybrať sa na Madeiru vzniklo pri pozeraní dokumentu o chudákovi, poslednom rakúskom cisárovi Karolovi. Nakoniec celkom dobre, že ho tam poslali do exilu, inak by sme sa my o ňom ani nedopočuli. A ako sa s nami zasmial aj sprievodca Západnou časťou ostrova, Madeira je vlastne "Island of Exil". Chvíľu tam počas svojho vyhnanstva pobudol aj Napoleon. Ale pekne od začiatku. Cesta na pražské letisko bola daždivá a diaľnica plná slovenských kamionistov, ktorí sa predbiehali. Veď doma nemôžu. Samozrejme, to zaklincoval môj výrok "to by sa na Slovensku nestalo". A ono to malo Trenčianske značky. Vstávanie o piatej ráno má svoje muchy, ešteže nás čakali raňajky v McDonalde. Najedli sme sa ako správni hladoši a to sme netušili, čo nás čaká v lietadle. Trojchodové menu - predjedlo, hlavné jedlo, dezert a pečivo. Boli sme poučení na spiatočnú cestu - nejesť :-) Nič to, o štvrtej poobede, miestneho času, sme boli na mieste a usmievalo sa na nás vytúžené slnko...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej