Preskočiť na hlavný obsah

Zvieracie zoznamovačky


Jedna zvieracia zoznamovačka s Alice tu už bola, nedopadla však slávne.
Dieťa aj pes sa rozplakali :-)
Dnes to bolo iné, malé mačiatko sa chcelo nechať adoptovať.
Smola, naša puberťáčka Meggie by to nevzala pozitívne.
Jedno malé mača už vyprevadila z tohto sveta.
A tak sme mačičku nechali napospas osudu a snáď jej niekto dá trochu mlieka.
Ja som z pochopiteľných dôvodov svoje mlieko netasila.
To by zase nevzala pozitívne Alice, deliť sa zásadne nebude. Je to totiž mliekový závislák.

Domáca "zvykačka" pokračovala aj dnes.
Meggie je ako žiarlivý starší súrodenec a Alice sa na ňu s údivom pozerá.

Jedno však majú spoločné, odmietajú sa spolu fotiť.
Meggie zo zásady otočí hlavu, keď zbadá foťák a Alice je ňou tak fascinovaná, že ju bude nasledovať kamkoľvek.
Spoločná fotka je zatiaľ v štádiu mission immposible. Máme pred sebou veľa rokov práce, mám pocit.
Spoločné majú toho oveľa viac. Po pol roku spoločného života je jasné, že Meggie k nám prišla preto, aby sme lepšie chápali svoje dieťa.
Dieťa a pes sa pre niekoho porovnať nedajú. My však vieme, že tieto dve sú si viac ako podobné - povahovo, samozrejme.
To by bolo, aby sa naše dieťa podobalo na niekoho iného :-)
Nuž baby moje, tešte sa na mamin svet...
#aliceinwonderland
#zivotsmeggie



Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Od detstva žijem na inej planéte

Volám sa Millie a od detstva žijem na inej planéte. Vy žijete na Zemi, ja na Komunikácii. Život u nás je ľahký, všetci medzi sebou intenzívne komunikujú, občas až za hranice zdravého rozumu. Na Komunikácii sa každému dieťaťu pri narodení dostavia tri sudičky, aby mu do vienka darovali komunikačné štýly, ktorými bude počas života vynikať. Mne nadelili iróniu, vecnosť a láskavosť. Možno si poviete: „Ááále, no tááák!“ Lenže naučiť sa komunikovať vecne a pritom s láskavou iróniou bola veru poriadna životná výzva. Úprimne, ani po štyridsiatich rokoch na Komunikácii nemám pocit, že by som to úplne zvládla. Spomínam si na jednu písomku z dejepisu na strednej škole. Učiteľka od nás požadovala vecnosť  a stručnosť. Dostala som dvojku – vraj som bola až príliš vecná a stručná. Nabudúce sa vraj mám viac rozpísať. Vzala som to ako výzvu, a o pár rokov neskôr som začala písať články. To už som bola dospelá a musela som si všetko vykomunikovať sama. Prvá práca? Prvý vlastný byt? Kúpa lístk...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Štyridsiatka a nový začiatok

Tak... a prišla štyridsiatka.   A ja necítim žiadnu zmenu. Pamätáte si tie vety, ktoré nás neustále pred niečím varujú? "Počkaj, po svadbe sa všetko zmení," "Počkaj, keď budeš mať deti...," "Počkaj, keď sa vrátiš po materskej do práce"... a mohli by sme pokračovať. Aj v oblasti veku má okolie nutkanie varovať: "Počkaj, po štyridsiatke to už ide z kopca." A viete čo? Vôbec nič sa nestalo. Život plynie ďalej a je tu vždy nový deň na jeho žitie. Jedno je však isté, ľudia v tomto veku veľa prehodnocujú a niektorí aj menia kurz. Ja robím momentálne niečo podobné. Zmenila som zameranie práce, ktorú by som chcela v ďalších rokoch robiť. Dala som výpoveď. Podala som si prihlášku na vysokú školu. A mnoho iného. Mám pred sebou minimálne ďalších 25 rokov aktívnej práce a veľa prehodnocujem, čo chcem a kde sa vidím. Nie som špecialista v jednej oblasti, ktorú by som mohla robiť celý život ako svoje poslanie . Podľa informácií, ktoré si teraz zbieram, som m...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Colors of Madeira

Rozhodnutie vybrať sa na Madeiru vzniklo pri pozeraní dokumentu o chudákovi, poslednom rakúskom cisárovi Karolovi. Nakoniec celkom dobre, že ho tam poslali do exilu, inak by sme sa my o ňom ani nedopočuli. A ako sa s nami zasmial aj sprievodca Západnou časťou ostrova, Madeira je vlastne "Island of Exil". Chvíľu tam počas svojho vyhnanstva pobudol aj Napoleon. Ale pekne od začiatku. Cesta na pražské letisko bola daždivá a diaľnica plná slovenských kamionistov, ktorí sa predbiehali. Veď doma nemôžu. Samozrejme, to zaklincoval môj výrok "to by sa na Slovensku nestalo". A ono to malo Trenčianske značky. Vstávanie o piatej ráno má svoje muchy, ešteže nás čakali raňajky v McDonalde. Najedli sme sa ako správni hladoši a to sme netušili, čo nás čaká v lietadle. Trojchodové menu - predjedlo, hlavné jedlo, dezert a pečivo. Boli sme poučení na spiatočnú cestu - nejesť :-) Nič to, o štvrtej poobede, miestneho času, sme boli na mieste a usmievalo sa na nás vytúžené slnko...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej