Preskočiť na hlavný obsah

Alica v krajine zázrakov: Mestské dobrodružstvo

Keď sa ti zdá, že malé mesto ti v priebehu štyroch mesiacov už nestačí, nastáva čas na výlet vlakom do rušného veľkomesta!

Predstav si, že sa ocitneš v spleti ulíc a mrakodrapov, kde ťa čakajú vzrušujúce zážitky. Spoznáš tajomstvá trolejbusu, zažiješ mamino nákupné šialenstvo v obrovskom nákupnom centre (na Miletičke - kde sa tvojej milote podarí vyjednať zľavu 1€!) a možno sa ti podarí nadviazať nové priateľstvo.

S úsmevom na tvári budeš rozdávať radosť všetkým okolo seba, kým sa napokon nebudeš musieť vydať na cestu domov. Vlak bude prázdny a tichý, no ty budeš plná dojmov a zážitkov.

Ale pozor! Aj v krajine zázrakov sa môžeš stretnúť s prekážkami. Nízkopodlažný vlak síce sľubuje pohodlnú cestu, no nástupište nie vždy. A keď sa k tomu pridá chýbajúca pomocná ruka, nastáva čas na hrdinský čin.

S napnutými svalmi a kočíkom v ruke sa bez váhania vrhneš z vlaku von - s vedomím, že si pre troch pánov železničiarov predviedla úctyhodný výkon!

Tvoja dobrodružná cesta mestom sa síce končí, no spomienky na ňu ti zostanú navždy. 

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Od detstva žijem na inej planéte

Volám sa Millie a od detstva žijem na inej planéte. Vy žijete na Zemi, ja na Komunikácii. Život u nás je ľahký, všetci medzi sebou intenzívne komunikujú, občas až za hranice zdravého rozumu. Na Komunikácii sa každému dieťaťu pri narodení dostavia tri sudičky, aby mu do vienka darovali komunikačné štýly, ktorými bude počas života vynikať. Mne nadelili iróniu, vecnosť a láskavosť. Možno si poviete: „Ááále, no tááák!“ Lenže naučiť sa komunikovať vecne a pritom s láskavou iróniou bola veru poriadna životná výzva. Úprimne, ani po štyridsiatich rokoch na Komunikácii nemám pocit, že by som to úplne zvládla. Spomínam si na jednu písomku z dejepisu na strednej škole. Učiteľka od nás požadovala vecnosť  a stručnosť. Dostala som dvojku – vraj som bola až príliš vecná a stručná. Nabudúce sa vraj mám viac rozpísať. Vzala som to ako výzvu, a o pár rokov neskôr som začala písať články. To už som bola dospelá a musela som si všetko vykomunikovať sama. Prvá práca? Prvý vlastný byt? Kúpa lístk...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Štyridsiatka a nový začiatok

Tak... a prišla štyridsiatka.   A ja necítim žiadnu zmenu. Pamätáte si tie vety, ktoré nás neustále pred niečím varujú? "Počkaj, po svadbe sa všetko zmení," "Počkaj, keď budeš mať deti...," "Počkaj, keď sa vrátiš po materskej do práce"... a mohli by sme pokračovať. Aj v oblasti veku má okolie nutkanie varovať: "Počkaj, po štyridsiatke to už ide z kopca." A viete čo? Vôbec nič sa nestalo. Život plynie ďalej a je tu vždy nový deň na jeho žitie. Jedno je však isté, ľudia v tomto veku veľa prehodnocujú a niektorí aj menia kurz. Ja robím momentálne niečo podobné. Zmenila som zameranie práce, ktorú by som chcela v ďalších rokoch robiť. Dala som výpoveď. Podala som si prihlášku na vysokú školu. A mnoho iného. Mám pred sebou minimálne ďalších 25 rokov aktívnej práce a veľa prehodnocujem, čo chcem a kde sa vidím. Nie som špecialista v jednej oblasti, ktorú by som mohla robiť celý život ako svoje poslanie . Podľa informácií, ktoré si teraz zbieram, som m...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Colors of Madeira

Rozhodnutie vybrať sa na Madeiru vzniklo pri pozeraní dokumentu o chudákovi, poslednom rakúskom cisárovi Karolovi. Nakoniec celkom dobre, že ho tam poslali do exilu, inak by sme sa my o ňom ani nedopočuli. A ako sa s nami zasmial aj sprievodca Západnou časťou ostrova, Madeira je vlastne "Island of Exil". Chvíľu tam počas svojho vyhnanstva pobudol aj Napoleon. Ale pekne od začiatku. Cesta na pražské letisko bola daždivá a diaľnica plná slovenských kamionistov, ktorí sa predbiehali. Veď doma nemôžu. Samozrejme, to zaklincoval môj výrok "to by sa na Slovensku nestalo". A ono to malo Trenčianske značky. Vstávanie o piatej ráno má svoje muchy, ešteže nás čakali raňajky v McDonalde. Najedli sme sa ako správni hladoši a to sme netušili, čo nás čaká v lietadle. Trojchodové menu - predjedlo, hlavné jedlo, dezert a pečivo. Boli sme poučení na spiatočnú cestu - nejesť :-) Nič to, o štvrtej poobede, miestneho času, sme boli na mieste a usmievalo sa na nás vytúžené slnko...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej